Prečo rady nefungujú?
Dlho som rozmýšľal nad
názvom tohto blogu, aby nevyznel ako rada. Nuž, neviem, či sa mi to podarilo. Verím, že po
prečítaní týchto pár riadkov mi budete veriť, že nechcem radiť, ale skôr
ponúknuť iný pohľad na vec.
Tento blog je súčasťou
série, ktorú som pracovne nazval: „Zabudnite na rady.“, v ktorej sa budem
snažiť popísať rôzne stránky situácií, v ktorých ľudia vyhľadávajú pomoc.
Špeciálne mi ide o vyjadrenie názorov a popísanie skúseností
z práce s ľuďmi, ktorej výsledkom má byť rast a posilnenie
jednotlivca a nie iba „vyriešenie problému“. Čo si z toho zoberiete,
je len a len na vás.
Arogancia...
Toto zamyslenie nad
užitočnosťou dávania a prijímania rád začnem možno menej tradičným
pohľadom, a to – nevyžiadanými radami. Ak nie je rada výslovne vyžiadaná,
čím vlastne je? Podľa mňa je prejavom arogancie. Prídavné mená, ktorými je
v slovníkoch vysvetľovaný pojem arogancia spoločne vyjadrujú postoj typu:
„ja viem lepšie“, hoci má aj iné stránky.
Každý z nás si asi
bez problémov spomenie na situáciu, kedy odmietnutie „dobre mienenej rady“
vyvolalo v jej autorovi rozhorčenie a reakciu: „...tak načo sa ma
potom pýtaš?!“ Ja osobne by som si dvakrát rozmyslel, či sa pred dotyčným budem
ešte niekedy na niečo sťažovať.
Mal by si...
Ďalšou situáciou, pri
ktorej pochybujem o užitočnosti radenia je, keď počujem vetu začínajúcu
slovami: „Mal by si…“ Nanešťastie, tieto slová často používajú rodičia pri
výchove detí a postupne im tak programujú mozgy. A hádajte, či tieto
rady typu „mal by si“ končia keď dieťa vyrastie? ???? Do oblasti výchovy a neurolingvistického
programovania sa na tomto mieste ale púšťať nebudem. Snáď nabudúce.
Neviem, ale poviem...
Otázka kompetencií (vo
význame schopností) je taktiež dôležitá. Možno ste zažili, že vás
v neznámom meste niekto pri hľadaní adresy poslal opačným smerom. Nuž ale
kto by sa naň hneval, veď chcel iba pomôcť. A aké môžu byť dôsledky
takejto nesprávnej, dobre mienenej rady, ak ide o niečo dôležitejšie?
Tvoj svet a môj
svet...
Poďme teraz k otázke
fenomenológie, čo je psychologický termín, označujúci fakt, že váš svet a môj
svet môžu mať pramálo spoločného. Jednoducho povedané, každý z nás žije vo
viac-menej jedinečnej realite. Ak si uvedomíme tento fakt, ktorý je mimochodom ťažiskový
pre viacero psychologických prístupov, aká je šanca, že sa správne zorientujeme
v cudzom svete, pochopíme ho, presne odhadneme potreby a prežívanie
človeka, ktorému ideme radiť?
Empatia (okrem iného)
napomáha pri pochopení fenomenologicky jedinečnej reality, ale odborníci
v pomáhajúcich profesiách ju rozvíjajú roky. Nehovoriac o tom, že
okrem empatického vnímania podobne dlho (prakticky kontinuálne) potrebujú
prehlbovať aj svoje vedomosti. To, čo tu chcem naznačiť veľmi dobre vyjadruje
nasledujúci vtipný obrázok.
Medvedia služba...
Na záver sa spolu
zamyslime nad radami, ktoré priniesli očakávaný výsledok. Aj takáto pomoc sa
niekedy môže ukázať ako medvedia služba, teda niečo, čo viac poškodí ako
pomôže. Predstavte si, že uspejete vďaka rade niekoho iného. Čí úspech to vlastne
je? A ak neuspejete, koho potom budete obviňovať? A ako vás takáto
skúsenosť ovplyvní do budúcnosti? Behaviorálna psychológia má v tom
pomerne jasno. Pozitívne skúsenosti fungujú ako posilňovače a vy nabudúce
budete pravdepodobne hľadať pomoc z vonku namiesto toho, aby ste hľadali
vlastné riešenia.
Dúfam, že sa mi podarilo
vyjadriť svoje postoje voči radeniu, ktorými sa riadim vo svojej koučingovej
praxi a v živote všeobecne. Ak máte iné skúsenosti, budem rád, ak sa
o ne podelíte v diskusii nižšie. Rovnako sa poteším aj návrhom na
ďalšie témy z oblasti psychológie a koučingu, o ktorých by ste
si chceli na tejto stránke prečítať.
A teraz mám už len
jednu prosbu - neberte moje názory ako všeobecne platné fakty a posúďte
ich sami.
* Autor Milan Kohút